Denník odvážnej Lucy
4. 2. 2013
Autorské práva vyhradené! Autor: Sophia Christine Lilgová
Denník odvážnej Lucy
15.1.2013
Ale mááááámííí.“ Zakričala som na celú chodbu. Bola som nadmieru sklamaná mamina mi zatrhla 5 pretekov Lyžiarskeho Slovenského Pohára. Prečo práve ja! Nie už nie začnem sa učiť a dokážem mamine že na to mám. Nemôže si predsa myslieť že jej dcéra je hlúpa! Alebo? Však povedala že keby vedela že nemám na jednotky že by to nechala tak. Hmmmm...Musím jej dokázať že som hlúpučké dieťatko ktoré sa nemusí učiť. Veď 2 dvojky nie sú až tak zlé. No hádam na konci roka budem mať jednotky. Len teraz musím ísť presvedčiť maminku aby sme šli na tie preteky. Hrozné dorazila ju akurát trojka z nemčiny. Uf.... Zvládla som to. Pôjdeme tam. Išla som na počítač no zrazu som zistila že mamina zmenila heslo. „To máš za tie známky.“ Zakričala mi mamina z kúpeľne a ja so totálne penila. Je to predsa môj notebook nie jej. Mamina asi počula moje myšlienky: „Máš zaracha miláčik“. Povedala úžasne sladkým hlasom. Joj to je radosť. Prešli mi známky od najprísnejšej mamy na svete. Do školy som išla s takou radosťou aj som zabudla na všetky domáce úlohy. V škole to bol mega problém kamarátky mi nechceli dať odpísať domáce úlohy a ja som mala čierne more pätiek, hotová katastrofa. Nechcela som maminu naštvať no musela som jej povedať že som si pokazila všetky polročné známky. Strašne sa hnevala no povedala že už nejde nič rušiť ale že sa rozhodne musím polepšiť. Vydýchla som si a pochopila som prečo sa mamina nerozčuľuje. Bolo to preto že čaká bábätko. Pochopila som to a snažila som sa nenahnevať ju. Mamina mi asi naozaj číta myšlienky lebo povedala presne to čo som chcela počuť. „Mám radosť z toho že ma už toľko nehneváš.“ Fúha to je ale štastie a ešte k tomu vraj pôjdeme na dofču. „Mamííí a kam to pôjdeme?“ „Na východné Kaspické ostrovy.“ Uskutočnila som krátky rozhovor s maminou. „A ozaj budeme mať psíka“ . Povedala mi mamina z nadšením. To je dokonca lepšie ako som si myslela. „Bude to čivava ako si vždy chcela“ „Juchúúú!„ Sršala som radosťou ako nikdy. Tak dobrú denníček vydíme sa zajtra. J
16.1.2013 „To je už ráno?“ Vzdychla som si keď som vstávala.“ „Áno už je ráno“ Zakričala mi mamina z kuchyne.
college essay writer for pay a52qsd
(EugenebealO, 5. 4. 2023 22:09)